_zimorosty II._

_Agentúra Amadea_

Môj prvý skutočný plagát :).

_mňam_

_D.A.R._

Ďakujem :).

_korózia_

Korózia je samovoľné, postupné rozrušenie kovov alebo nekovových organických alebo anorganických materiálov (napr. horniny či plasty) vplyvom chemickej alebo elektrochemickej reakcie s okolitým prostredím.

Môže prebiehať v atmosfére alebo iných plynoch, vo vode a iných kvapalinách, zeminách a rôznych chemických látkach, ktoré sú s materiálom v styku. Toto rozrušovanie sa môže prejavovať rozlične, od zmeny vzhľadu až po úplný rozpad celistvosti.

_zimorosty I._

 

_she s not me_

_miesto činu_

_Inside of my body_

_The television_

_Stretol som /65/_

V ten deň, keď sa vôbec nič nestalo, ibaže meniny mal Drahoslav, chcelo sa mi prestrieť sa na posteľ ako biela naškrobená plachta a nechať sa špiniť víriacim sa prachom aspoň mesiac. Urobil som to, vyvetral som sa zavesený na balkóne, ponoril sa do škrobu bielych mrznúcich častí vody, ktoré vo mne vyvolali túžbu po naplnení základných biologických potrieb a zniesol som sa na posteľ, zarovnal sa do jej rohov a čakal som, kedy ma niekto prikryje ľudskou hmotou mäsa.

 

Potom zazvonil zvonec a prišla žena, ktorej meno by sa mohlo začínať napríklad na písmeno T ako tranzistor, čo po spustení a v pustení do života v kuse obťažuje vaše ušné bubienky, až kým nedostanete chuť ho jednoducho vypnúť.

Pozeral som sa na túto T/aktnú/-ženu, ku ktorej by som mohol byť kľudne netaktný, ako zo seba niečo chŕli a myslel som na záložky vo svojich knihách, ako ich po dnešku /kedy sa nič nestalo, ibaže meniny mal Drahoslav/ premiestnim o niekoľko listov ďalej.

T/lačenka/-žena niečo dochŕlila, myslím si, že si niečo prišla odo mňa aj zobrať a išla preč.

_návrh obalu DVD_

_šťastné a veselé_

 

želá všetkým Alafeta.

_underground_

_stretol som /64/_

Letmo som si spomenul ako som ho videl prvý krát s ňou, nie ju s ním. Tereza mala vtedy mastné vlasy, bolo to medzi policami v Kescu niekde medzi čistiacimi prostriedkami a ako som tak na ňu čumel, bol som si celkom istý, že je stále nakazená mnou.

Že má stále tie isté návyky, ktoré som v nej vytvoril ja, a o ktorých vieme len my dvaja, že stále používa našu spoločnú slovnú zásobu.

Jemu to bolo jedno, že keď sa na ňu pozerá, keď sa s ňou rozpráva, som tam aj ja, sú tam odtlačky mojich zubov na jej krčných stavcoch. Stále sú tam, len časom vyblednuté. Jedinú priepasť medzi nami vytvára len jediná posraná veličina, čas.

Tak ako človeka delí niekoľko mesiacov vývinu, aby ho vôbec považovali za človeka.  Čas ho delí od nároku na život, a tak aj mňa čas oddelil od Terezy. Pozeral som sa na hodinky, ale nič to neriešilo. Snažil som sa prežiť prítomný okamih, ale namiesto toho som len sucho tápal v myšlienkach.