Október 2011. Moje obľúbené svetlo a jeho hry.

Pekný zasnežený deň želám.

Miesto, kde na svet prichádza hovno

Milí návštevníci blogu, keďže dnes oslavujem 4té výročie založenia tohoto blogu (od rána som na jeho počesť vypila už niekoľko pohárov vody), rozhodla som sa osobitne prihovoriť špeciálnej skupinke mojich návštevníkov, ktorí sa dostávajú na môj blog tak, že na googli hľadajú slovíčko hovno.

Samozrejme pozdravujem aj tých, ktorí hľadajú životné pravdy, koróziu vody, lajná na poli, osvienčin, človeka, fascinátor, vintage, netradičné svadobné šaty, svadobného fotografa, či fotografku na svadbu, či netradičné svadobné fotografie alebo konkrétne mňa. Okrem týchto samozrejme pozdravujem aj každého, kto sa dostal na môj blog akýmkoľvek spôsobom, či chcel, či nechcel, ale aj tých, ktorí sa stali mojimi fanúšikmi a aj tých, ktorí sa stali mojimi fanúšikmi a potom sa odklikli a už neboli a nie sú mojimi fanúšikmi. Ďakujem.

V poslednom rade sa mi nedá nepozdraviť aj samotného Googla, bez ktorého by nám bolo (skoro) všetkým na svete ťažko a ktorý umožňuje veľkému množstvu ľudí na tejto planéte – hľadať ma a nájsť. Týmto ľuďom chcem špeciálne odkazáť, aby hľadali dôležitejšie veci ako som ja, iba ak by náhodou potrebovali fotografa na svadbu, ktorým naozaj som. V tom prípade si kliknite sem.

Takže k veci, ak už hľadáte slovíčko hovno, chcem vám ponúknuť niečo krajšie ako samotné vyobrazenie tohto slova a to, miesto, kde hovno prichádza na svet, ktoré môže vyzerať aj romanticky. Takže tu je obrázková príloha:

Takže tak.

A skoro som zabudla, ešte špeciálne pozdravujem môjho muža, ktorý si našiel môj blog a zobral si ma za ženu a môžem s ním zdieľat tento záchod. Ďakujem

Za oknom

Mrazivo

Láska po minimalisticky

OLE, celé to mám z LOVE .

Home, sweet home

Balada o rannej hmle

Vytvorila Lucy Hudec. Aha je aj tu.

Človek nie je výmysel človeka.

Životné pravdy I.

Človek je len machuľa s mozgom.

O krok pozadu

Alebo o dva?

November 2011

Čo najlepšie som spravila v roku 2011

Na sumarizovanie minulého roku je síce už trochu neskoro, no nedá mi tu z neho nespomenúť aspoň jednu jeho udalosť. Pre mňa tú najlepšiu.

Dobrú noc

ježibaba

26.12.2011

Druhý sviatok vianočný, rok dvetisícjedenásť. Naše prvé manželské Vianoce. Celkom teplo, dážď a blato. Živý strom, mŕtvy kapor.

My time with dead fish 2011

Stretol som /73/

Sedel som v kuchyni na stole a zdalo sa mi, že okolo mňa padá prach rýchlejšie ako sneh. Spomenul som si na môjho praotca, ktorému prach vôbec nevadil, dokonca ani nechodil vnútri v ponožkách, tak ako teraz ja. Sedel som v kuchyni na stole, bosý, a rozmýšľal som nad tým, aký asi bude posledný obraz, ktorý v mojom živote uvidím, či budem vtedy šťastný alebo nešťastný, aká bude posledná vôňa alebo smrad aký ucítim, akú spravím poslednú fotku, ako budem vyzerať na mojej poslednej fotografii, či budem očesaný, či budem práve vtedy bosý, čo posledné poviem, na čo si pomyslím. Rozmýšľal som nad tým, kedy naposledy uvidím Terezu, či ma niekedy v živote bude chcieť niekto zabiť, možno nejaký náhodne okoloidúci vrah, alebo niečo skutočne premyslené a vykonštruované. Náhle ma zaplavil strach, celkom som cítil jeho hrozivú príchuť. Ale len na okamih. Potom ma napadlo, že možno by potom o mne natočili film, rozmýšľal som nad tým, aký by bol, čo by v ňom bolo. Možno by v ňom bolo množstvo obrazov a padlo by v ňom iba jediné slovo. V tú chvíľu som si prial, aby to bolo slovo kohézia. Alebo potom koherentnosť. Lavíroval som v myšlienkach medzi týmito dvoma slovami, ale potom som si uvedomil, že je to vlastne jedno.

Nad tými poslednými momentmi môjho života sa dalo uvažovať niekoľko hodín. Napríklad, kto prvý povie, že som mŕtvy, kto ma posledný uvidí ako živého a kto ma posledný uvidí ako mŕtveho. Pomyslel som si na Terezu, túžil som byť pri nej a všetko toto jej povedať, mohli by sme na to myslieť spolu. Lenže Tereze by na tom aj tak nezáležalo a bolo by jej to totálne jedno. Tereza je totiž taká. Vôbec na takéto veci nemyslí, Tereza sa smeje, Tereze na tom vôbec nezáleží. 

Druhý novembrový piatok – jedenásteho jedenásty dvetisícjedenásť. Pomerne sa ochladilo. Jeseň prechádza o čosi viac do zimy, dnešný deň o čosi viac do noci. Už je čas na rukavice, na teplé ponožky, na vodeodolnú špirálu pri fotení vonku. Je čas na čaj o štvrtej, na horúcu čokoládu v nedeľu o tretej, je čas byť štípaný vetrom a byť rozmrazovaný teplou vodou.

Retro fascinátor ma fascinuje

Myslíte si, že ten biely fascinátor, čo mám na hlave, môže nosiť len nevesta? (som v tom s ním až po uši)

Prvá novembrová nedeľa dvetisícjedenásť. Pomerne teplo.